Neexistuje žiadna uznávaná metóda klasifikácie pigmentov. Dôvodom je, že existuje veľa druhov pigmentov, chemické zloženie je veľmi odlišné a použitie je rôzne. Preto, ktorá metóda nie je ideálna pre klasifikáciu.
Bežnejšou klasifikačnou metódou je rozdeliť pigmenty na anorganické pigmenty a organické pigmenty podľa ich chemického zloženia. Pokiaľ ide o výkon, anorganické pigmenty majú dobrú ľahkosť, tepelnú odolnosť a silnú skrýšu, ale chromatogram nie je veľmi kompletný, sfarbenie je nízke, jas farieb je zlý a niektoré kovové soli a oxidy sú toxickejšie. Organické pigmenty majú rôzne štruktúry, kompletné chromatogramy, svetlé a čisté odtiene a silnú silu sfarbenia, ale majú slabú odolnosť voči svetlu, odolnosť voči poveternostným vplyvom a chemickú stabilitu a sú drahšie.
Fluorescenčné pigmenty sú rozdelené na anorganické fluorescenčné pigmenty (ako sú fluorescenčné pigmenty používané v žiarivkách a fluorescenčných atramentoch proti falšovaniu) a organické fluorescenčné pigmenty (známe aj ako fluorescenčné pigmenty denného svetla): fluorescenčné vlastnosti môžu mať len látky so špecifickými chemickými štruktúrami. Tieto fluorescenčné farbivá však majú často inherentné nedostatky v odolnosti voči svetlu a rozpúšťadlu. Jedným zo spôsobov, ako prekonať tieto inherentné nedostatky, je ich spojenie do rámca polymérnych materiálov chemickými alebo fyzikálnymi metódami a ich ďalšie spracovanie na pigmenty. Polymérový materiál používaný na tento účel pôsobí nielen ako rozpúšťadlo pre fluorescenčné farbivo, ale tiež poskytuje ochranu pre fluorescenčné farbivo, čím poskytuje fluorescenčnému farbívu lepšiu odolnosť voči svetlu a odolnosť voči rozpúšťadlu.
